V posledných rokoch odštartovalo niekoľko ázijských sond skúmajúcich okolie Zeme a Mesiaca. Plány ázijských krajín na dobývanie vesmíru sú rok od roku stále odvážnejšie. Do výskumu kozmu sa zapojilo Japonsko a Čína. O letoch do vesmíru vážne uvažuje aj India. V tomto bulletine sa podrobnejšie pozrieme na čínske snahy o ovládnutie kozmickej techniky.
|
CNSA – China National Space Administration, Čínská národní kosmická agentura, založená v roce 1993. Agentura vlastní tři kosmodromy (Jiuquan, Xichang, Taiyuan) a nosnou raketu Long March. JAXA – Japan Aerospace eXploration Agency, japonská kosmická agentura, která vznikla v roce 2003 sloučením tří institucí: ISAS (Institute of Space and Astronautical Science), NAL (the National Aerospace Laboratory of Japan)a NASDA (National Space Development Agency of Japan). Ke svým letům agentura využívá kosmodrom USC (Uchinoura Space Center). V současnosti používá JAXA nosnou raketu H-IIA. CZ-3A – čínská nosná raketa řady CZ (Chang Zheng, Dlouhý pochod) čerpající z amerických a ruských vzorů. Celková počáteční hmotnost je kolem 240 t, délka 52,5 m, průměr 3,35 m a nosnost 2 500 kg na geostacionární dráhu. |
| Dobytie Mesiaca? |
Dňa 24. októbra 2007 vyslala Čína prvú mesačnú sondu Chang'e 1. Nosná raketa CZ-3A, ktorá ju do vesmíru dopravila, odštartovala z raketovej základne Chixang v provincii S'-čchuan. Sonda bude mať za úlohu viac ako rok monitorovať povrch Mesiaca a uľahčiť tak vyslanie prvého mesačného vozidla v roku 2010. O pár rokov neskôr by potom na Mesiac mali doraziť čínski astronauti.
 |
| Čínska sonda Chang'e |
Peking tak reaguje na nedávny štart japonskej družice SELENE kozmickej agentúry JAXA, ktorá dosiahla obežnú dráhu Mesiaca v polovici septembra. India sa na obdobný krok chystá na budúci rok v apríli. Niet pochýb o tom, že vypustenie sondy opäť ukáže silu Číny a jej schopnosť dosiahnuť tie najvyššie méty. Prvé snímky povrchu Mesiaca by mali na Zem doraziť v priebehu novembra. Pri základni v provincii S'-čchuan sa zišli davy Číňanov, ktorí za historický okamih – vypustenie prvej čínskej sondy k Mesiacu – neváhali zaplatiť až tisíc yuanov (takmer 3 000 slovenských korún).
| Veľké zlyhanie |
Nie všetky snahy Číňanov o využitie vesmíru boli úspešné. Najväčším sklamaním bolo zlyhanie telekomunikačného satelitu SINOSAT-2 iba desať dní po štarte, keď sa neotvorili slnečné panely. Štart sa uskutočnil 22. novembra 2006. Šlo o prvý satelit pre digitálne televízne vysielanie, ktoré malo definitívne ukončiť národný zákaz na využívanie súkromných prijímacích satelitov televízneho vysielania. Satelit mal mať životnosť 15 rokov a okrem televízneho a rozhlasového vysielania mal poskytovať digitálny prenos filmov, tzv. direct TV a širokopásmové digitálne vysielanie.
 |
| Štart satelitu SINOSAT-2. |
Dňa 1. júna 2007 Čína úspešne umiestnila na obežnej dráhe telekomunikačný satelit SINOSAT-3. Šlo o slávnostný, stý štart nosnej rakety Dlhý pochod vo verzii CZ-3A. Satelit sa od nosnej rakety oddelil 24 minút po štarte, vysiela na frekvencii 24 MHz a je umiestnený vo výške 36 000 km, teda na geostacionárnej dráhe. Čínsky sen o celoplošnom satelitnom vysielaniu sa tak oneskoril iba o pol roka.
| Test Pekingu vydesil svet |
Čínske vesmírne plány však nevyvolávajú len pozitívne reakcie. Svet na ne reaguje skôr zdržanlivo. V septembri 2006 vyskúšal Peking pozemné laserové zbrane zamýšľané proti americkým satelitom. Dňa 11. januára 2007 zostrelila Čína vlastný dosluhujúci meteorologický satelit Feng Yun 1C. Išlo o prvú podobnú zbraňovú skúšku vo vesmíre za posledných viac než 20 rokov. Balistická raketa ASAT stredného doletu, vypálená z pozemnej základne, zničila satelit na polárnej trajektórii vo výške 865 kilometrov nad Zemou v okamihu, keď prelietal nad kozmodrómom Xichang. Satelit sa rozpadol na 900 kúskov. Tento raketový test znepokojil Japonsko aj Západ. Vo Washingtone zavládlo zdesenie. Hovorca americkej Rady národnej bezpečnosti (NSC) Gordon Johndroe prehlásil, že tento test nie je v súladu s duchom spolupráce, o ktorú sa obe krajiny pri civilnom využití vesmíru usilujú.
 |
| Pozostatky zo satelitu Feng Yun 1C päť minút po zostrelení (zelená farba). Pôvodná trajektória je znázornená červenou farbou. Zdroj: T. S. Kelso, AGI, 2007. |
| Ďalšie vedecké ambície Pekingu |
V posledných rokoch sa uskutočnila vynikajúca spolupráca medzi Európskou kozmickou agentúrou ESA a čínskou kozmickou agentúrou CNSA. Výsledkom bola dvojica satelitov Double Star, ktorá úspešne skúmala magnetosféru Zeme v rokoch 2003 až 2007. V budúcich rokoch Číňania reálne uvažujú o pristátí na Mesiaci, mohlo by sa uskutočniť okolo roku 2020. Hovorí sa o vzniku vedeckej základne. Peking už odsúhlasil výstavbu štvrtej kozmickej základne, z ktorej budú môcť rakety štartovať. Bude hotová v roku 2010 a vyrastie na juhu krajiny pri ostrove Chaj-nan, neďaleko Hongkongu. Peking tiež oznámil, že by sa rád podieľal na práci Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorá je hlavne záležitosťou Ruska a USA. Z týchto všetkých indícií je vidno, že Čína svoje plány na zvládnutie kozmických technológií myslí naozaj vážne a dúfajme, že sa presadí v takej konkurencii ako sú Spojené Štáty a Rusko.
SELENE – japonská sonda pro výzku Měsíce, od dob letů Apollo asi nejdokonalejší vědecká sonda vypuštěná k Měsíci. SELENE je zkratka z anglického SELenological and ENgineering Explorer. Její japonský název Kaguya je jménem japonské princezny, která podle pověstí přišla na Zemi z Měsíce. Sonda tvaru hranolu startovala v roce 2007.
Double Star – čínsko-evropská mise dvou družic zkoumající magnetosféru Země. Společný projekt Čínské národní kosmické agentury CNSA a Evropské kosmické agentury ESA. Družice startovaly v prosinci 2003 a červenci 2004. Jedna ze sond byla navedena na rovníkovou (570 × 78 970 km, sklon 28,5°) a druhá na polární (700 × 39 000 km, sklon 90°) dráhu. Jejich data doplňovala měření evropské čtveřice družic CLUSTER. Mise byla ukončena v říjnu 2007.
ESA – European Space Agency, Evropská kosmická agentura. ESA spojuje úsilí 15 evropských zemí na poli kosmického výzkumu. Centrální sídlo je v Paříži, pobočky v mnoha členských zemích. ESA byla založena v roce 1973 jako přímý následovník organizací ESRO a ELDO. Nejznámější nosnou raketou využívanou ESA je Ariane.
